Doppelgänger

Prozaický diptych Doppelgänger je zložený z noviel Artur a Izabela a Pupi. Autorka sa pokúsila odpovedať na otázku, ako žijú a ako umierajú ľudia na území, na ktorom sa vystriedalo viacero štátnych zriadení; nadviazala pritom na bohatú tradíciu „dvojníckej“ literatúry (Dostojevskij, Stevenson, Pirandello, Bulgakov). Artur a Izabela rozpráva príbeh vzťahu dvojice starých ľudí, ktorí sa zoznamujú počas silvestrovskej noci. Novela zachytáva krátku históriu ich všeobecného úpadku, v texte prezentovaného naturalistickými výjavmi fyzického či fyziologického chátrania. Rozprávanie o Pupim je komplexnejšie a dlhšie; titulná postava v ňom po rodinných a dejinných peripetiách končí na ulici a priatelí sa len s predavačmi novín a nosorožcami v zoo, s ktorými sa postupne stotožňuje. Spoločným menovateľom oboch próz sú bizarné detaily, podčiarkujúce skutočnosť, že životy hlavných hrdinov sa odohráva v atmosfére beznádeje a zúfalstva, ktorá nemôže vyústiť inak ako tragicky. Ústrednými postavami oboch príbehov sú životní outsideri (Artur trpí epilepsiou, nikdy nevychádza von bez klobúka, Izabela je židovka, ktorá po druhej svetovej vojne zostala bez tridsiatich šiestich členov užšej a širšej rodiny, Pupi z druhej prózy iba predstiera plnosť existencie 175 – žije len zo spomienok na niekdajší pôžitkársky život). Vo voľne prepojených príbehoch autorka rozvíja variant neoexistencialistickej estetiky, akú svojho času vypracoval Sartre a vyznávali takí spisovatelia ako Samuel Beckett či Thomas Bernhard. Väčšina kníh Daše Drndićovej (1946 – 2018) aktualizuje predovšetkým otázku vzťahu dejín a indivídua. Človek je ustavične v situácii, keď je nútený voliť medzi vlastným presvedčením a stereotypmi, aké ponúkajú pravidlá spoločensky diktovaného pragmatizmu. Inými slovami, je stiesnený medzi slobodou a nutnosťou, lebo je konfrontovaný s vlastným vedomím a vedomím kolektívnym, ktoré sa tomu prvému podsúva ako korektív. Z takéhoto rozdelenia síl jednotlivec zriedkakedy vychádza ako víťaz, a všetko, čo prinášajú dobové zvraty, v ňom tak či onak vzbudzuje virtuálne obavy a pochybnosti. Pochybnosť je svojím spôsobom to isté, čo aj podozrenie, to, bez čoho je nejaký literárny projekt prakticky ťažko predstaviteľný, aj keď sa v tomto prípade prvé podstatné meno zdá primeranejšie než druhé. Prečo? Pretože pochybnosť sugeruje dvojakosť, dualizmus a disparitu – tie sú základom knihy Doppelgänger. Cítiť v sebe viacero paralelných svetov alebo rôznych pulzácií je niečo, čo je imanentné kreatívnej bytosti. V prípade Daše Drndić je dualita umocnená biografickými údajmi, ako aj bazírovaním na spomenutej téme vzťahu jednotlivca a histórie. Preklad: Karol Chmel Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.