Potopené duše

Literárna vedkyňa Andrea Bokníková povyberala roztratené publikované i nepublikované básnické texty dvanástich slovenských poetiek vo verejných a súkromných archívoch a v edičnej spolupráci ASPEKTU ich pripravila do čitateľsky atraktívnej podoby, pričom „zozbierala“ aj osudy autoriek a dovolila im tak prehovoriť vlastnými slovami. Výsledkom je literárny materiál, ktorý svojou atraktivitou, umeleckou úrovňou aj skúsenostno-myšlienkovým bohatstvom právom patrí k dôležitým príspevkom do mapy našej modernej poézie. Publikáciu odborne posúdili Ján Gavura, Vladimír Petrík a Jaroslav Šrank.Čítanka predstaví tvorbu autoriek: Šára Buganová, Bela Dunajská, Henny Fiebigová, Ľudmila Groeblová, Zora Jesenská, Elena Kamenická, Sláva Manicová, Viera Markovičová-Záturecká, Nora Preusová, Viera Szathmáry-Vlčková, Viola Štepanovičová, Hana Záhorská.Výber z ich básnickej tvorby sprevádzajú medailóny o živote a diele, ukážky z nebásnických textov (článkov, esejí, korešpondencie) a fotodokumentácia.Mnohé z nich písali akoby na rube dobového záujmu aj literárnohistoricky odobrenej slovenskej literatúry 20. storočia. Niektorým samostatná zbierka poézie nevyšla (Ľudmila Groeblová, Šára Buganová, Zora Jesenská, Hana Záhorská, Viola Štepanovičová) alebo sa knižne prezentovali iba neskoršími veršami (Nora Preusová, Henny Fiebigová), iné boli najmä z politických dôvodov vymazané z literárnej histórie (Bela Dunajská, Elena Kamenická a Sláva Manicová), kým básnické zbierky ďalších vyšli až po veľmi dlhom čase (Viera Szathmáry-Vlčková a Viera Markovičová-Záturecká). Osobitosť básnickej tvorby v tejto antológii spočíva v tom, že ju nemožno hladko včleniť do literárnej histórie. Často vznikala pre súkromnú potrebu, ako časť veršov Markovičovej-Zátureckej, niekedy celkom vedome odlišne voči aktuálnemu stavu básnického umenia na Slovensku, ako u Jesenskej. Zároveň však majú čaro patiny v tom, ako zachytávajú spôsob života a vtedajší stav slovenčiny. Kritériom výberu autoriek i básní je predovšetkým estetická hodnota, no aj samotné príbehy poetiek sú pútavé svojím historickým ukotvením. Svoj život a sily venovali často starostlivosti o rodinu, pomoci okoliu, prípadne svoju tvorivosť obetovali tomu, aby boli oporou či inšpiráciou niekomu inému. Navyše, na ich osudoch sa v značnej miere podieľal aj minulý politický režim.