Cudzosť - jazyk - spoločnosť

Publikácia vychádza z genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpreetácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje "neskrotená rozpínavosť" lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humánnych vied. Predkladaná publikácia vychádza z osvetľovania genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpretácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, socioligvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje "neskrotná rozpínavosť" lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humanitných vied. Na tomto pozadí sa pertraktujú témy ako cudzosť vlastných dejín Slovákov, ich spisovného jazyka, cudzosť/necudzosť češtiny a čestva, prirodzenosť v jazyku so zreteľom na cudzosť, autonomizácia ako cesta k odcudzenosti, xenizmy v jazyku, rómska cudzosť, inakosť rodovej identity, matiek a dcér, mužov a žien. Témy naznačujú, ako sa rozlišuje lingvistický obzor v sektore inakosti a cudzosti: už zďaleka nejde len o cudzie slová, o preberanie z iných jazykov, ale aj o všetky aspekty kultúrnej a sociálnej inakosti v jazykovo-kultúrnom prostredí. Podstatná nie je otázka, ako ohraničiť predmet lingvistiky, ale otázka, ako sa dá z pozície jazykovedy prispieť k riešeniu problémov človeka a poločnosti. Téma inakosť a cudzosť zahŕňa aj pre lingvistu značné bohatstvo výskumných námetov, ktorých odhaľovanie a výskumné využívanie je aj úlohou slovenskej xenolingvistiky v rámci xenológie.