Keď sa sfarbia javory

Pšššššššššššššššššššššššš. .. Práve v momente, keď mladý muž vyslovil skutočné meno pána Knightleyho mi do uší zahučal kávovar na espresso. Mala som sto chutí rozmliaždiť kávovar ako aj človeka, ktorý ho obsluhoval. Teda seba. -- Čo si dáš? Ako obyčajne? Zakričal. -- Hej, vďaka, odpovedal s úsmevom pán Knightley. Nebola som si istá či pohľad na neho prežijem. Prvýkrát som ho videla takto sa usmievať. Jeho úsmev bol na odpadnutie. On bol tiež na odpadnutie. Vlastne, všetko bolo na odpadnutie. Tak ako vtedy, keď som ho po prvý raz zbadala pred jeho domom v šortkách a v modrej kockovanej košeli, v jednej ruke hokejku, v druhej gitaru, ani dnes som nedokázala odtrhnúť z neho zrak. Jednu vec som však vedela na stopro. Dve krátke vety: „Čo si dáš?“ a „Ako obyčajne?“ mi obnovili nádej nového stretnutia zoči voči. A to možno už zakrátko. Pre sedemnásťročnú Emmu sa v poslednej dobe všetko komplikuje. A to aj vďaka mladému susedovi, ktorého napriek jej hlbokozakorenenému strachu z opustenia nedokáže dostať z mysle. .. Jej otec sa predsa vykašľal na rodinu bez mihnutia oka keď bola malá! Všetci muži sú určite rovnakí! Podarí sa raz Emme nanovo veriť mužskému pokoleniu? Príbeh o boji v dôveru ľudskej lásky, ktorej pomohla tá najsilnejšia. Láska Božia. Zuzana Burgerová-Cacciabue (1971) je francúzsko-slovenská autorka. Narodila sa a vyrástla v Bratislave, kde aj študovala žurnalistiku na UK. Svoj debutový dievčenský román „Keď sa sfarbia javory“ napísala v období, keď žila so svojím manželom Vadimom a štyrmi deťmi v Kanade. Tí, čo Zuzanu poznajú, v jej románe rozpoznávajú nielen reflexiu kanadskej skúsenosti a aktuálne otázky jej dospievajúcich dcér, ale aj jej vlastné hľadanie Boha v období mladosti. Zuzana v súčasnosti žije s rodinou v Paríži.