Škola slovenského ornamentu

„Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť i najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa . .. o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnost " Štefan L. Kostelníček Slovenský ľudový ornament prešieľ dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval takmer na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Karpatskej kotliny. Ornament, používaní pri zdobení šiat a ich doplnkov, chát a domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo - kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk, prilba . .. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Podkarpatská Rus, . ..