Sociálna trojčlennosť

Trojčlennosť sociálneho organizmu ako alternatívny koncept k súčasnému ekonomickému a politickému systému. Bratstvo, rovnosť sloboda. Spolupráca v ekonomike, priama účasť na riadení štátu, sloboda v duchovnej oblasti ako tri piliere fungovania spravodlivej spoločnosti. Marxizmus, anarchizmus, participatívna a ekonomická demokracia, Zeitgeist vo svetle sociálnej trojčlennosti. Úloha Strednej Európy. ČSR a sociálna trojčlennosť. Baťa, družstevné hnutie, Pražská jar, rok 1989. Sociálna trojčlennosť ako reálna tretia cesta. Príklady uplatňovania sociálnej trojčlennosti. Svetom otriasa hospodárska a politická kríza, staré režimy sa rútia, krajiny zachvacujú vlny nespokojnosti, štrajkov a  revolúcií. Ľudia volajú po zmene spoločenského usporiadania, po zmene ekonomických pomerov. Udalosti sa zrýchľujú, ale politici neponúkajú systémové riešenia, evidentne nechcú meniť podľa nich dlhodobo úspešný model budovania spoločnosti založenej na „voľnom trhu, rastovom modeli ekonomiky a zastupiteľskej parlamentnej demokracií. Považujú to za najdokonalejší systém , ktorý si vyžaduje len drobné úpravy a regulácie a všetko bude znovu fungovať ďalej. Realita ukazuje, že je to ilúzia a klam. V ľuďoch rastie túžba po zmene celého spoločenského usporiadania od základu, túžba po skutočnej rovnosti, slobode a bratstve. Existuje množstvo pohľadov, názorov a  riešení na to, ako a čo by sa malo zmeniť, akoby mal svet ideálne vyzerať a fungovať, kam by sa mal uberať. Jedným z riešení je aj koncept sociálnej trojčlennosti. Koncept sociálnej trojčlennosti hovorí o rozdelení spoločnosti na tri relatívne samostatné oblasti: kultúrno-duchovnú, právno-politickú a hospodársku. V kultúrno-duchovnej oblastí platí princíp slobody, v právno-politickej princíp rovnosti a  spravodlivosti, v hospodárskej princíp spolupráce a bratstva. Každá z oblastí je rovnocenná k ostatným, má svoje zákonitostí a nemala by zasahovať rušivo do činnosti ostatných. Súčasné problémy pramenia práve z nerešpektovania tejto trojčlennosti a presadzovaním princípov z jednej oblasti kde nepatria, do druhej. Uvedomením si trojčlennej štruktúry spoločnosti dostávame do rúk metódu na diagnostikovanie spoločenských problémov a pomoc pre ich riešenia. Tieto riešenia nemajú byť diktované zhora alebo budované podľa dogmatickej šablóny, ale majú vychádzať vždy zo slobodného konania ľudí stojacich uprostred života. Hlavným cieľom knihy, je koncept trojčlennosti sociálneho organizmu predstaviť a pokúsiť sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Druhým cieľom je porovnať tento koncept s inými alternatívnymi konceptmi a  myšlienkovými prúdmi (a z nich vychádzajúcich hnutí a iniciatív) ako sú: marxizmus, anarchizmus, ruský anarchizmus, sofiológia, ekonomická a particpatívna demokracia, Zeitgeist. Tretím cieľom je načrtnúť špecifické poslanie strednej Európy a zvlášť Česka a Slovenska vzhľadom k idei trojčlennosti sociálneho organizmu v kontexte rôznych historických, sociálnych a ekonomických skúseností, ako boli: prvorepublikové družstevníctvo, fenomén Baťu, Pražská jar, zmena režimu v roku 1989, súčasná politická a ekonomická kríza a pod. Kniha chce prispieť k prebudeniu záujmu o túto tému a dať ľuďom impulz myšlienky trojčlennosti sociálneho organizmu nielen hlbšie študovať, ale hlavne uplatňovať v praxi.